Pred týždňom si Ján Chryzostom kardinál Korec pripomenul 59. výročie biskupskej vysviacky. „... ľudsky som sa odhodlal skočiť do tmy. Ale vedel som, že bez Božej vôle, alebo aspoň bez Božieho dopustenia, nestratím ani jeden vlas na hlave,“ uviedol na margo tejto udalosti kardinál Korec.

Päťdesiatdeväť rokov biskupom, 60 rokov kňazom, 86 rokov človekom. Ján Chryzostom kardinál Korec prijal tajne biskupské svätenie iba ako 27-ročný, 24. augusta 1951, a od vtedy až do pádu komunizmu bol pilierom tajnej cirkvi na Slovensku. Keď v júni 1999 požiadal pápeža Jána Pavla II. o uvoľnenie z pastierskeho úradu sídelného biskupa nitrianskej diecézy, nemal v úmysle úplne sa stiahnuť a rezignovať na spoločenské dianie. Tak, ako dovtedy, ostal i naďalej pevne pri svojom národe, ktorému bol mravnou autoritou i láskavým otcom.

Programové vyhlásenie vlády, ktoré schálil parlament, médiá už prebrali. Postoy.sk sa pozrel na niektoré body, ktoré sa týkajú hodnôt ako rodina, náboženstvo či dobrovoľníctvo. A našiel aj zopár šifier.

Rodinná politika

V rámci politiky rodiny stojí za povšimnutie síce dobre znejúca, ale príliš vágna formulácia o zosúladení rodičovských a pracovných povinností: “Vláda SR bude presadzovať zmenu Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov s cieľom zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy a motivovať zamestnávateľov k podpore pracovnej klímy zameranej na zosúlaďovanie pracovných a rodičovských povinností.”

Pred sto rokmi sa narodila Agnes Gonxhe Bojaxhiu, ktorú celý svet pozná pod menom Matka Tereza. Krehká žena s tisíckou vrások na tvári udivovala svojou duchovnou silou. Len pred niekoľkými rokmi jej listy odhalili temnotu, ktorú nosila vo svojom srdci.

Matka Tereza je dnes symbolom radikálnej chudoby. Málo sa hovorí o tom, že prvých tridsaťšesť rokov prežila ako vcelku zabezpečená žena a jej život sa mohol uberať úplne opačným smerom. V rodnom Skopje, dnes hlavnom meste Macedónska, patrila jej rodina ku katolíckej menšine, ale bola na miestne pomery dobre situovaná. Otec bol doktorom farmácie, obchodníkom a poradcom starostu. Angažoval sa však v proalbánskom hnutí, čo ho stálo život. Vo veku štyridsaťšesť rokov ho pravdepodobne otrávila juhoslovanská polícia.

Postoy.sk vstupuje od septembra do ďalšej mediálnej sezóny. Počas nej chceme tvoriť ešte lepší web, ktorý máte radi a od ktorého oprávenene očakávate kvalitu a profesionalitu. Plánujeme preto viacero zmien a noviniek, ktoré možno zhrnúť do slov “viac tém, viac osobností, viac postojov”. Konkrétnosti vám prezradí 1. septembra nový šéfredaktor.

Dva bloky od miesta, kde spadli newyorské dvojičky, má vyrásť islamské centrum a mešita. Už teraz sa na mieste stretávajú odporcovia aj podporovatelia projektu.

V nedeľu bolo pri mieste, kde v troskách Svetového obchodného centra zahynulo 2700 ľudí, rušno. Miesto plánovanej výstavby mešity a islamského centra prilákalo ďalšiu vlnu protestujúcich. Polícia dohliadala na 450 odporcov mešity. Vyše dvesto ľudí prišlo, naopak, vyjadriť plánu podporu, píše Examiner.com. Obe skupiny udržali policajti bezpečne od seba.

Na čelo Ústavu pro studium totalitných režimů (ÚSTR) sa postavil odídenec z kňazského stavu a bývalý hovorca českých biskupov Daniel Herman. Z deviatich uchádzačov ho členovia rady zvolili vďaka jeho dobrej povesti z predchádzajúcich profesií, „silnej vnútornej motivácii“ a rodinnej skúsenosti s komunizmom i nacizmom.

Do tretice všetko dobré. V to môže dúfať Rada ÚSTR aj všetci, ktorým záleží na riadnom fungovaní ústavu. Český ÚPN totiž v nedávnej dobe zažil kontroverzie v prípade posledných dvoch riaditeľov ústavu. V polovici mája rada len po mesiaci a pol odvolala riaditeľa Jířiho Pernesa. O kroku radu presvedčilo obvinenie z plagiátorstva, na ktoré upozornila študentka Masarykovej univerzity v Brne. Okrem toho týždenník Týden priniesol informáciu o Pernesovom štúdiu na Večernej univerzite marxizmu-leninizmu. Rada o tomto kroku nevedela, keďže bývalý riaditeľ štúdium vo svojom životopise nezmienil.

Má „červený“ indiánsky pôvod a nosí hnedý kapucínsky habit. Patrí medzi najvýraznejších kritikov prvého čierneho prezidenta, ale v zuboch ho majú aj mnohí bieli demokrati. Denverský arcibiskup Charles Chaput prichádza na Slovensko.

Arcibiskup Chaput patrí k najvýraznejším postavám amerického episkopátu. Často a veľmi jasne sa zapája do spoločenskej diskusie, pričom sa nevyhýba ani tvrdej kritike politických elít. K tomu vyzýva aj ostatných amerických katolíkov. Viera má podľa jeho slov vždy spoločenský rozmer. „V porovnaní so svedectvom viery Thomasa Morusa, Martina Luthera Kinga, Dietricha Bonhoeffera či vietnamského kardinála Françoisa-Xaviera Nguyên van Thuâna sa naša ľahká náklonnosť ku kompromisom javí ako zrada,“ napísal vo svojej knihe Dať cisárovi cisárovo s podtitulom Slúžiť národu žijúc svoju katolícku vieru v politickom živote. Na podobnú tému – Living within the truth: religious liberty and catholic mission in the new order the world – bude zajtra na pozvanie Slovenskej spoločnosti kánonického práva prednášať na Spišskej Kapitule.

Pápež Benedikt XVI. daroval 25-tisíc eur na pomoc ľuďom zo severu Čiech, ktorých začiatkom augusta postihli povodne. Informoval o tom internetový portál Lidovky.cz.

Ako pre Postoy.sk povedala hovorkyňa litoměřického biskupstva Jana Michálková, Benedikt XVI. sa rozhodol pomôcť na základe listu, ktorý mu prostredníctvom pražskej apoštolskej nunciatúry vo štvrtok 12. augusta zaslal litoměřický biskup Jan Baxant. Peniaze z Vatikánu prišli na účet litoměřického biskupstva už v stredu 18. augusta. Medzi ľudí budú rozdelené prostredníctvom Diecéznej charity Litoměřice (DCHL).

Minulý piatok oslávil slovenský historik a kňaz – salezián Milan Ďurica 85. narodeniny.

Profesor Ďurica sa narodil 13. augusta 1925 v obci Krivany (okres Sabinov). Štrnásť rokov pôsobil na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne – Ríme, 35 rokov na Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Pápež Ján XXIII. ho ako teológa vymenoval za poradcu svojej Prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu. Prezident Talianskej republiky Oscar-Luigi Scalfaro ocenil jeho vedeckú a kultúrnu činnosť najvyšším občianskym vyznamenaním Veľkého dôstojníka Radu za zásluhy Talianskej republiky.

Dátum 21. august 1968 sa spája s príchodom okupačných vojsk do Československa. „Strieľajú do otcov a do detí; naši verní bratia Sovieti.“ Nerozlučiteľné priateľstvo sa skončilo v Novembri 89, aj keď niektorí politici si november 1989 „nevšimli“. Pripravovaná tohtoročná spomienka bývalých politických väzňov na obdobie bezprávia pri bránach väznice v Leopoldove – symbole utrpenia politických väzňov (21. august 2010) by mohla otvoriť novú cestu k vyrovnávaniu sa slovenskej spoločnosti s komunistickou totalitou.