70 249 €
80 000 €
Urobili sme veľký krok. Začíname!

17 august 2012, Igor Kossaczky

O konflikte v Sýrií sa už úplne otvorene hovorí ako o občianskej vojne. O tom, aké útrapy táto situácia prináša bežným Sýrčanom, ale aj o nádeji na zvrhnutie režimu píše na svoj blog obyvateľ obliehanej štvrte mesta Homs pod psedonymom Rafeeq.

Obyvatelia, ktorí ešte ostávajú v obliehaných štvrtiach držaných rebelmi, sa zubúdzajú na hluk samopalov. Streľba sa niekedy ozýva celý deň takmer nepretržite. Telefónne spojenie je veľmi slabé, často úplne zaniká. Problematický je tiež prístup k vode, ktorá niekedy viac dní vôbec netečie, podobné je to s elektrinou. Obyvatelia sú nútení hľadať vodu mimo svojich domov.

čítať ďalej Počet komentárov: 3
30 máj 2012, mucka

Z kresťanstva v Európe zostanú malé, skromné komunity, ktoré spravujú kňazi popri svojom civilnom džobe. Také, aké boli na Slovensku počas komunizmu či v prvých storočiach kresťanstva. S touto teóriou už pred takmer 50 rokmi prišiel terajší pápež a vtedajší kardinál Joseph Ratzinger.

Hoci odvtedy padol komunizmus, jeho slová sa pomaly napĺňajú. Počet nových kňazských a rehoľných povolaní v západnej Európe sa prepadol hlboko pod úroveň potrebnej na udržanie súčasného stavu. Praktizujúci kresťania tvoria v západnej Európe menšinu - približne 10-20 percent z populácie. Kresťanstvo čelí strate svojich pozícií aj vo verejnom živote. Známe sú prípady z Veľkej Británie, kde štátne firmy zakazujú nosenie krížika na retiazke, súdy znemožňujú adopcie do hlboko veriacich rodín a verejné autority v mene sekularizmu zakazujú verejné kresťanské zhromaždenia. Tí, čo na tento trend upozorňujú, hovoria o nových levoch, ako pripomienku na dobu, keď boli kresťania hromadne hádzaní v Koloseu pred šelmy na pobavenie publika.

čítať ďalej Počet komentárov: 35
05 apríl 2012, Mária Melicherová

Schádzanie sa na nedeľných omšiach, v spoločenstvách, vysielanie náboženských programov alebo aj publikovanie tohto článku je pre nás úplnou samozrejmosťou. Sto miliónov kresťanov na svete však môže svoju vieru vyznávať a demonštrovať len pod hrozbou prenasledovania, utrpenia a rôznych foriem diskriminácie. Organizácia Open Doors zverejnila aj tento rok rebríček 50 krajín, v ktorých sú kresťania nechcenou menšinou.

čítať ďalej Počet komentárov: 1
22 február 2012, Postoy

Z Bratislavy je do Minsku, hlavného mesta Bieloruska, zhruba 1200 kilometrov. Nie až tak ďaleko na to, aby ste objavili úplne nový svet, nikomu nerozumeli a chytili neznámu chorobu. Stále však dosť ďaleko na to, aby ste získali odstup od toho, čím žijeme každodenne u nás.

V aute sme sedeli štyria: Meki, Ivana, Andrej a Paľo. Prešli a prežili sme cestu naprieč Poľskom aj s jeho zvláštnymi diaľnicami, zaparkovali sme v Terespole a dostali sme sa cez hranice Schengenského priestoru do Bieloruska. Zhruba do momentu nastúpenia do vlaku sa viac menej dalo predvídať, čo sa stane. Aj keď sme zmeškali vlak. No do Bieloruska sme, ako podotkol Andrej, cestovali s nejasným vedomím, čo nás tam vlastne čaká. Meki na otázku, čo sa vlastne na tej celej ceste stalo, odpovedá jednoducho: „Stretli sme ľudí. Nebola to túžba meniť svet, nastoliť svetový mier, ale stretnutie s človekom.“

čítať ďalej Počet komentárov: 1
16 január 2012, Imrich Gazda

V Katolíckej cirkvi stále viac dominujú kňazi a veriaci z Afriky a Ázie. Úvahy o čiernom alebo aspoň neeurópskom pápežovi budú počas najbližšieho konkláve ešte aktuálnejšie ako v minulosti.

Čísla hovoria jasnou rečou. Kým v roku 1900 žili na africkom kontinente len dva milióny katolíkov, dnes ich je viac ako 140 miliónov. Podľa poslednej Pápežskej ročenky, ktorá bilancuje rok 2009, 15,2% katolíkov pochádza z Afriky. Pre porovnanie – takmer polovica katolíkov dnes žije v Severnej a Južnej Amerike, nasleduje Európa (24%), spomínaná Afrika, Ázia (10,7%) a Oceánia (0,8%). V Afrike sa najdynamickejšie zvyšuje aj počet biskupov, kňazov a seminaristov. „Pre Katolícku cirkev nebola Afrika ešte nikdy tak dôležitá ako dnes,“ napísala katolícka tlačová agentúra Zenit.

čítať ďalej Počet komentárov: 3
17 november 2011, Andrea Šalková

Pred októbrovým hlasovaním o dôvere vlády Silvio Berlusconi kričal, ako všetkým ukáže, že jedine on má moc vládnuť. Hlasovanie tesne ustál. Neprešiel však ani mesiac a sám sa vzdal. Jeho najsilnejšie kvality – pýcha, široký úsmev a silné slová už nestačili.

Zdá sa, že vždy miloval veľké projekty a vrhal sa do vecí, ktoré s ním predtým nemali nič spoločné. Hoci vyštudoval právo, dal sa na stavebníctvo. V Miláne tak vyrástli dve veľké predmestia. V roku 1980 založil súkromnú televíziu. Aj v tejto oblasti bol nováčik a  súkromná TV ako taká bola v talianskom prostredí tiež novinkou. Budovanie mediálnych spoločností ho zabavilo takmer na 14 rokov. Popri tom stihol kúpiť krachujúci futbalový klub AC Miláno a dvakrát sa oženiť. Na politiku sa vrhol v roku 1994 a udržal sa v nej skoro dve desaťročia. Bez istej dávky zdravého sebavedomia by to všetko nebolo možné.

čítať ďalej Počet komentárov: 2
19 september 2011, Postoy

Rím je silné mesto. Človek si tu uvedomí, že je blízko miest, kde sa odohrali tragické príbehy prvých kresťanov, ktorí položili život za vieru. Tu sa tvorili dejiny Cirkvi. Každý pútnik, ktorý do tohto mesta príde, chce v prvom rade vidieť Vatikán a zopár bazilík. My sme sa rozhodli podobne. Zvolili sme však trochu nezvyčajnú formu. Zúčastnili sme sa púte s názvom Sette Chiese (Sedem kostolov).

História púte, alebo ako Taliani hovoria camina, siaha do roku 1551. Vtedy ju prvýkrát prešiel svätý Filip Neri spolu so svojimi priateľmi. Tento svätec veselej povahy je okrem iného známy tým, že založil v Ríme prvé oratórium. Venoval sa v ňom formácii farníkov. Jeho nasledovníci (oratoriáni) dnes robia podobne a taktiež udržujú zvyk camina. Základom púte je pešo prejsť sedem hlavných rímskych bazilík. Konkrétne Baziliky San Pietro, San Paolo fuori le mura, San Sebastiano, San Giovanni in Laterano, Santa Croce in Gerusalemme, San Lorenzo fuori le mura a Santa Maria Maggiore. Za čias Filipa Neriho bola púť rozdelená do dvoch dní. Dnes sa putuje jeden deň, lepšie povedané jednu noc. Dĺžka púte je zhruba 25 kilometrov. Nám sa v tú noc o čosi predĺžila.

čítať ďalej Počet komentárov: 0
19 august 2011, Marián Sekerák

Vlna nepokojov, ktorá sa nedávno zdvihla vo Veľkej Británii, ako aj nesúhlasné prejavy mnohých Španielov s návštevou pápeža v krajine motivovali Benedikta XVI. k rozhodným vyjadreniam. Okrem iného opätovne zdôraznil nevyhnutnosť etických aspektov v ekonomike.

Už na palube lietadla smerujúceho do Madridu sa pontifik počas tradičného kola novinárskych otázok vyjadril k viacerým pálčivým ekonomickým problémom vo svete a s nimi spojenými dôsledkami. Svoje názory formuloval striktne v duchu katolíckeho sociálneho učenia, pričom jasne nadviazal na svoju sociálnu encykliku Caritas in veritate. Pripomenul, že „etická dimenzia nie je čosi pridané zvonka k hospodárskym problémom, ale je to ich vnútorná a ústredná dimenzia“.

čítať ďalej Počet komentárov: 2
19 august 2011, Zuzana Schaleková

Napriek protestom v uliciach Madridu sa program Svetových dní mládeže (WYD) výrazne nezmenil a naďalej prebieha pokojne.

V stredu večer zažilo hlavné mesto Španielska ďalší príval mladých ľudí. Tentoraz vyšli do ulíc nespokojní obyvatelia mesta, ktorí protestovali proti príchodu Svätého Otca. Svoj nesúhlas s konaním WYD vyjadrovali hlasným krikom a nápismi typu „Good catholics use condoms“, ktorý bol vysvietený na stene madridskej opery. Hlasy asi piatich tisícok protestujúcich na námestí Puerta de Sol prerušovalo skandovanie pútnikov „Benedeto“. Celý protest sledovalo niekoľko desiatok policajtov, ktorí miestami na potlačenie davu použili aj donucovacie prostriedky. Mladí pútnici však následky protestu nijako nepocítili. Tí, ktorí sa práve v tom čase nenachádzali na Puerta de Sol, o ňom ani nevedeli.

čítať ďalej Počet komentárov: 0

Stránky

Subscribe to Zahraničie
Slovensko je o krok bližšie ku Konzervatívnemu denníku.
Naším cieľom je nárast počtu článkov a spravodajstva a od septembra budeme prinášať plnohodnotné konzervatívne témy, ktoré inde nenájdete.
Sem vložte svoj e-mail a budeme vás informovať, ako vzniká Konzervatívny denník.
Ďakujeme
Konzervatívny denník už urobil prvý krok. Zamestnali sme prvých redaktorov,
prinášame spravodajstvo a myslíme to naozaj vážne.
Teraz potrebujeme vašu podporu.
Podporte nás tak, ako práve môžete.
Finančnou podporou alebo zdieľaním medzi vašimi známymi.