70 249 €
80 000 €
Urobili sme veľký krok. Začíname!

Ako kráča k Bohu žena?

Prežívajúc svoju vlastnú cestu k Bohu a reflektujúc o nej, ale tiež v hlbokých rozhovoroch s mojimi spolusestrami a priateľkami o ich putovaní za Bohom a s Bohom som veľmi skoro prišla na to, že to čo zažívam, s čím bojujem a z čoho sa teším vo svojom vzťahu k Bohu má často iné akcenty, ako to s čím sa stretávam v tzv. spirituálnej literatúre. Vysvetľujem si to tak, že v drvivej väčšine autormi pre nás dostupnej literatúry sú muži.

Charakteristické črty ženskej cesty k Bohu
Pre ženu je veľmi podstatné zažiť intimitu, skrytosť a bezpečie v Bohu. Skúsenosť pravdy, že Boh je ten, kto človeka berie do náručia, u ktorého je možné zažiť bezpečnú istotu je pre ženu vo vzťahu k Bohu bytostne dôležitá.

Neha ako atribút pripisovaný najmä ženám vystihuje ich potrebu nehy aj vo vzťahu k Bohu. Preto je pre ne tak dôležité vždy nanovo sa vracať k tým pasážam z Písma a k tým skúsenostiam s Bohom, ktoré otvárajú a umocňujú pohľad na Boha, ako na Toho, kto vie pohladiť a objať.

Byť doma a vytvárať domov je ďalšou črtou ženy. Týka sa to rovnako pozemského domova, ako aj domova – čoby rozmeru Božieho kráľovstva, na ktorý sa tešíme a ktorý už teraz čiastočne zakúšame skrze spoločenstvo.

Božie odpúšťanie v príbehu o márnotratnom synovi, ale tiež v príbehoch hriešnic vo vzťahu k Ježišovi je spojené s nesmiernym taktom a jemnosťou. A to je poznanie, ktoré je pre ženu zásadným pre radosť z návratu do Otcovho.

Skúsenosť sa môže javiť ako veľmi subjektívna skutočnosť, ktorej chýba objektívna hodnota a je napadnuteľná podozrením z nevecnosti. Napriek tomu je skúsenosť veľmi dôležitá pre ženy. Formuloval to aj jeden prúd feministickej teológie, reprezentovaný napr. teologičkou Janou Opočenskou. Ide tu v prvom rade o skúsenosť sociálnu. Podelené skúsenosti rôznych skupín vrhajú nové svetlo na život Božích detí. Aj svoju skúsenosť s Bohom majú ženy potrebu vyjadrovať, aby vyzdvihli prítomnosť Boha tu a teraz a aby sa hovorilo v Bohu, skrze Boha a z Boha, skôr než iba o Bohu.

Darovanie života, umožnenie rastu, starostlivosť – ako dary primátne ženské sú aj autenticky náboženské, lebo pripomínajú milosrdnú dobrotu Boha a Božie úsilie o úplnú spásu človeka.

Vedomie vlastných hraníc je neoddeliteľné od relacionálnej skúsenosti ženskosti v jej odstupe od sebaistého a plne uspokojeného subjektu. Dôležitosť pokojného prijatia hraníc v každodennom živote je neodmysliteľným prvkom pravdivého vzťahu k Bohu a ľuďom.

Žena vie vnímať skutočnosť z vnútra. Dokáže získať istotu intuitívneho typu a to tak vo vzťahu k okoliu ako aj v hlbokom vzťahu k Bohu.

Verbálne, ale aj neverbálne vyjadrovanie žien je schopné vyjadriť aj jemné nuansy skutočnosti. Je poznačené vnímaním detailov, ale aj sprístupnením toho, čo je veľmi suchopárne. To pomáha dávať ľudským vzťahom teplo a mäkkosť.

Praktické „použitie“ ženskej spirituality
Uvedomenie si skutočnosti možno nerieši naplno všetky problémy, ale určite dáva možnosť „hlbšie sa nadýchnuť“. Uvedomením a pomenovaním skutočnosti získavame od situácie odstup a to je začiatok slobody, ku ktorej nás pozýva aj Boh. Byť si vedomý svojej cesty, vlastných špecifík, darov ale aj ohraničení, určite patrí k pomalej integrácii a dozrievaniu osobnosti. A to nie iba na prirodzenej rovine, ale aj na rovine duchovna, lebo ako písal už Tomáš Akvinský: „Nadprirodzeno stavia na prirodzenom.“

A len to čo človek vlastní, to môže rozdávať. Tak sa ženy s vedomým žitím svojej spirituality môžu deliť s druhými ženami. Delením sa so svojou vierou, so svojím prežívaním cesty k Bohu, so svojimi skúsenosťami s Bohom rastie naša viera a je to tiež jeden s najväčších úkonov lásky.

Berúc do úvahy, že jednou z charakteristických čŕt ženy je materstvo – dávanie života, potom v prenesenom slova zmysle aj celá misijná činnosť má ženský charakter. Lebo účasť pri „rodení“ nového, Božieho života v druhých evokuje obraz matky prinášajúcej nový život na svet. Aj pri misijnom nasadení, nie sme to my, kto dávame Život, ale môžeme a máme byť tým „médiom“, ktoré Život prináša do tohto sveta, do sŕdc druhých ľudí.

Na záver
„Žena je ako zvon - ak v nej nefunguje srdce, akékoľvek údery naň zvonku vyvolávajú len dutý zvuk bez obsahu. Ak však v zvone funguje srdce, rozozvučí zvon zvnútra a vysiela lahodný, zaujímavý, povzbudzujúci aj upozorňujúci zvuk navonok.
Tak ako zvon sa ozýva pri výzve k modlitbe, sprevádza smútok za mŕtvymi a chráni pred nebezpečenstvom búrky, tak aj žena, ktorej funguje srdce, dokáže ľudí pozývať na cestu k Bohu, dokáže stáť pri tých a sprevádzať tých, čo trpia a dokáže sa postaviť aj nebezpečenstvám, ktoré sú väčšie ako ona.“

sr. Mária Greškovičová
Autorka je rehoľná sestra, študuje na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity.

Potrebujeme vašu pomoc

Tento článok prináša nová redakcia Konzervatívneho denníka. Naším cieľom je prinášať viac kvalitných článkov a spravodajských informácií a rozširovať redakciu tak, aby sme vám mohli od septembra prinášať plnohodnotné konzervatívne správy.
Lukáš Obšitník, šéfredaktor

Bez vás to nepôjde

Pridajte sa k našim pravidelným prispievateľom alebo vložte svoj email a pomôžte šíriť dobré myšlienky.

Podporte nás
Novinky e-mailom
Slovensko je o krok bližšie ku Konzervatívnemu denníku.
Naším cieľom je nárast počtu článkov a spravodajstva a od septembra budeme prinášať plnohodnotné konzervatívne témy, ktoré inde nenájdete.
Sem vložte svoj e-mail a budeme vás informovať, ako vzniká Konzervatívny denník.
Ďakujeme
Konzervatívny denník už urobil prvý krok. Zamestnali sme prvých redaktorov,
prinášame spravodajstvo a myslíme to naozaj vážne.
Teraz potrebujeme vašu podporu.
Podporte nás tak, ako práve môžete.
Finančnou podporou alebo zdieľaním medzi vašimi známymi.