70 249 €
80 000 €
Urobili sme veľký krok. Začíname!

Igor Kossaczky Komentár

KOMENTÁR: Dnešné uvažovanie ako dedičstvo komunizmu

Prečo sú naše dnešné konzervatívne strany výhradne pravicové? Ako súvisí ekomické presvedčenie s morálnym? V prípade Slovenska treba hľadať mnohé odpovede ešte v komunizme.

Komunizmus bol režim nepochybne zvrátený. Okrem toho, že zabrzdil vývoj v Československu o mnoho rokov, výrazne sa podieľal aj na boji proti náboženstvu. Mnohé z týhto vecí dnes označujeme ako dedičstvo komunizmu. Jedným z najvýznamnejších dedičstiev komunizmu je však uvažovanie mnohých ľudí, ktoré za sebou zanechal. Ľudia mali vždy tendenciu triediť si veci v hlave do prehľadných škatuliek a kategorizovať. Ak sa niektorá škatuľka ukáže ako zlá, nájdu škatuľku, ktorá vyzerá úplne inak a zvolia si tú. Ak sa čierna ukáže ako zlá, nutne musí byť dobrá biela. Komunizmus vytvoril jednu takúto škatuľku, v ktorej zmiešal autoritatívny spôsob vládnutia, potlačovanie opozície, prenasledovanie kresťanov, centrálne riadenú ekonomiku, kolektivizmus, a všetku symboliku vrátane robotníkov, kosákov, hviezdičiek, červenej farby a slov začínajúcich slabikou soc-.

V roku 1989 ľudia jasne ukázali, že si predošlý režim viac neželajú. Aby sa zbavili všetkých jeho nežiaducich dôsledkov, vybrali si škatuľku, ktorá vyzerala najodlišnejšie. Jej obsahom bola demokracia, náboženská sloboda, ekonomický liberalizmus, individualizmus, privatizácie.

Všimnime si, že niektoré idey obsiahnuté spolu v jednej zo škatuliek nemajú jasnú súvislosť. Hoci by sa dala azda nájsť súvislosť medzi kolektivizmom a prenasledovaním kresťanov, alebo medzi demokraciou a privatizáciou, takáto súvislosť by bola slabá. S trochou hravosti sa dá totiž ľahko vymyslieť aj opačná súvislosť. Jediné, čo majú tieto myšlienky spoločné, je práve škatuľka. Škatuľka vecí "patriacich ku komunizmu" alebo vecí "nepatriacich ku komunizmu". Netreba asi príliš vysvetľovať, že takéto uvažovanie "inside the box" je obmedzujúce. Oberá nás totiž o celú škálu možností, nad ktorými možno uvažovať. K odmietnutiu tohto delenia nabáda aj ďalšia skutočnosť - toto skreslené videnie sveta nám (v strednej Európe) nanútil práve komunizmus.

"Je dôležité povedať jasné “nie” komunistickej minulosti, prečo však prijímať rozdelenie sveta a pravidlá hry, ktoré tu komunizmus nastolil?"

Ďalšou črtou, ktorú so sebou takéto uvažovanie občas nesie, je nekompromisnosť. Ľudia si zvyknú myslieť, že idey sú najsprávnejšie alebo najzvrátenejšie vo svojej najčistejšej forme. Vysvetlené na príklade - za starého režimu musel každý vstúpiť do družstva. Dnes, naopak, mnohí volajú po úplnej deregulácii. Z extrému do extrému. Pravdou je, že máloktorý silný politický prúd v minulosti bol postavený na umiernenosti. Zamyslime sa však, čo tieto politické prúdy priniesli.

Pochopenie tohoto uvažovania je kľúčom k pochopeniu, prečo sa na Slovensku všetky konzervatívne strany deklarujú ako pravicové. Cítia potrebu vyhraniť sa voči bývalým komunistom, a najnovšie aj voči ľavičiarom-liberálom. Tento postoj však môže byť na škodu. Po prvé, snaha zaradiť sa na isté miesto v politickom spektre môže ísť na úkor hľadania pravdy, po druhé, čisto pragmaticky, vieme ako dopadli voľby. Áno, je dôležité povedať jasné “nie” komunistickej minulosti, prečo však prijímať rozdelenie sveta a pravidlá hry, ktoré tu komunizmus nastolil?

Takéto polarizované vidnie sveta sa v rôznych formách presadzuje aj inde vo svete. V Amerike je reprezentované z morálneho hladiska viac konzervatívnymi, zato ekonomicky liberálnymi republikánmi, a na druhej strane morálne liberálnymi, avšak o niečo menej trhovo naladenými demokratmi. Nevyhýba sa dokonca ani arabským krajinám, ako tomu nasvedčuje článok Jasona Hickela z London School of Economics and Political Science. Podľa neho moslimské bratstvo v Egypte (ktoré možno v podstate chápať ako miestnych konzervatívcov) presadzuje verziu islamu, ktorá explicitne vyzdvihuje trhovú ekonomiku.

Nakoniec, aby som sám nepodľahol škatuľkovaniu, ktoré som tu skritizoval: netvrdím, že takto uvažujú všetci ľudia. Takéto škatuľkovanie nie je našťastie nikde absolútne, a v rôznych krajinách má svoje rôzne osobitosti. Chcem len poukázať na jeden z fenoménov, ktoré neblaho ovplyvňujú zmýšľanie dnešnej spoločnosti.

Igor Kossaczký
Foto: Flickr.com

Potrebujeme vašu pomoc

Tento článok prináša nová redakcia Konzervatívneho denníka. Naším cieľom je prinášať viac kvalitných článkov a spravodajských informácií a rozširovať redakciu tak, aby sme vám mohli od septembra prinášať plnohodnotné konzervatívne správy.
Lukáš Obšitník, šéfredaktor

Bez vás to nepôjde

Pridajte sa k našim pravidelným prispievateľom alebo vložte svoj email a pomôžte šíriť dobré myšlienky.

Podporte nás
Novinky e-mailom
Slovensko je o krok bližšie ku Konzervatívnemu denníku.
Naším cieľom je nárast počtu článkov a spravodajstva a od septembra budeme prinášať plnohodnotné konzervatívne témy, ktoré inde nenájdete.
Sem vložte svoj e-mail a budeme vás informovať, ako vzniká Konzervatívny denník.
Ďakujeme
Konzervatívny denník už urobil prvý krok. Zamestnali sme prvých redaktorov,
prinášame spravodajstvo a myslíme to naozaj vážne.
Teraz potrebujeme vašu podporu.
Podporte nás tak, ako práve môžete.
Finančnou podporou alebo zdieľaním medzi vašimi známymi.