Keby ste dostali za úlohu odfotiť Boha, kam by ste sa ho vydali hľadať? Súhlasil by so svojím portrétom? Na túto otázku odpovedá verbista a fotograf Andrej Lojan.

Podobnou otázkou som sa zaoberal na začiatku môjho fotografovania. Bol som v noviciáte a snažil som sa prepojiť moje misionárske povolanie s mojím koníčkom. Pýtal som sa: „Ako svojimi fotografiami môžem ukázať svetu Boha? Ako a kedy sa fotografia môže stať prostriedkom na ohlasovanie evanjelia?“ Pevne som dúfal, že existujú odpovede na tieto otázky. Neskôr, ako som pomaly vnikal do tajov fotografie – aj pomocou profesionálnych fotografov – sa mi fotografia ukázala ako umelecký prostriedok, ktorý vyjadruje pocity a myšlienky umelca i to, čo chce o svete vypovedať. Zrazu som vo fotografii videl niečo viac než len kus papiera. Nebol to už papier, farby, tóny, svetlá, ľudia a veci na fotografii, ale život. Nejaký úryvok času či tisícina sekundy alebo stodvadsaťpätina sekundy, alebo tridsatina sekundy odrážajúca svet a život v ňom. Tieto materiálne prvky ako papier, svetlo, farby, tóny pod vplyvom fotografa ukazovali udalosti života, ktorý je niekedy pekný, radostný, veselý, inokedy škaredý, bolestný až absurdný, či dokonca vyvolávajúci otázky o jeho zmysle.

Boh sa vyjadril v matérii, z lásky stvoril vesmír, našu planétu a vdýchol mu svojho Ducha - človeka stvoril na svoj obraz. Pri pohľade na toto universum sa nám niekedy zastavuje dych a musíme konštatovať, aký je Boh umelec.

Boh sa v Starom zákone zjavil človeku osobne, ale i cez dejinné udalosti. Niektoré boli exponované dlhšie, iné kratšie. Niektoré boli pre Izraelitov radostné – ako Pánov prechod v Egypte, iné ponižujúce až bolestné – ako dobytie Jeruzalema a zajatie v Babylone. Starozákonný človek sa snažil v jedných i druhých udalostiach nájsť Boha a jeho spásne pôsobenie. „V plnosti časov“ sa Boh zjavil v človeku, v Ježišovi Kristovi. Zrazu bolo možné poznať Boha celkom blízko. Mohli sme ho na vlastné uši počúvať, na vlastné oči vidieť, dotknúť sa ho. A to cez človeka. Kto hľadí na Ježiša, vidí Otca. Ježiš Kristus zavŕšil spásu sveta svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním, zjavil Otca a cez budovanie svojho kráľovstva sa Boh chce neustále človeku zjavovať. Toto kráľovstvo stojí na duchovných hodnotách, ktoré má človek hľadať a žiť. Tak bude evanjelium šírené ďalej.

Umenie samo o sebe je zdieľanie duchovných hodnôt cez materiálne prvky. V rannom kresťanstve sa umenie stalo uprednostňovanou cestou hlásania viery. Aj fotografická forma umenia môže byť ohlasovaním evanjelia, ak privádza človeka k hodnotám, ktoré odzrkadlujú najvyššiu Krásu, Dobro, Lásku.

Kde teda hľadať Boha a portrétovať ho? Ja osobne ho hľadám v živote človeka, ktorý prináša rôzne udalosti. Veď On je Emanuel, Boh s nami. Ježiš Kristus dal hodnotu aj utrpeniu a v trpiacom človeku môžeme nájsť tvár Krista. Preto zvlášť sociálny dokument alebo vojnová fotografia môže byť pre človeka silným impulzom hodnoty úcty k životu. Tento impulz dokáže meniť aj srdce človeka, ako to ukázala skúsenosť vojnového fotografa Jamesa Nachtweya, keď sa po prezentáciách jeho fotografií ľudia hlásili do dobrovoľníckych organizácií na pomoc tretiemu svetu.

A či by sa Boh dal fotiť? Veď o to mu ide. Aby všetci ľudia spoznali a milovali Trojjediného Boha.

Andrej Lojan SVD
Foto: archív A. L.

V rámci seriálu Rok kňazov odpovedajú kňazi každý týždeň na vybrané otázky.

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.