Správy o februárovom zemetrasení v Čile boli zvyčajne prezentované pomocou jednoduchej štatistiky. Udalosť sa porovnávala s januárovou katastrofou v Haiti. Na rozdiel od Haiti, kde katastrofa zabila štvrť milióna obyvateľov, v Čile ich o život prišlo oficiálne okolo tristo. Správy tak vzbudzovali skôr pocit úľavy ako zdesenia.

Bez domov

No postihnutá oblasť zostala zdevastovaná. V Čile po zemetrasaní a jeho dozvukoch zostalo pol milióna zničených domov, aspoň to tvrdí tamojší minister pre bývanie.

Jedným z programov, ktoré sa v postihnutej oblasti začínajú realizovať, je projekt rýchleho a lacného budovania malých, dočasných domovov. Hoci vznikol a rozvinul sa za iným účelom.

Masový presun obyvateľstva z vidieka do miest, charakteristický pre väčšinu krajín latinskoamerického kontinentu, vytvoril za posledné desaťročia na periférii miest slumy, ktoré samé tvoria veľkomestá. Problém neobišiel ani Čile. Jedným z ľudí, ktorí sa rozhodli tento problém kontinentu riešiť, je kňaz a jezuita Felipe Berríos. V roku 1997 si zaumenil, že do konca milénia postaví v krajine dvetisíc provizórnych domovov pre rodiny bez strechy nad hlavou.

„Aby ste dostali ľudí z chudoby, potrebujete ich vzdelávať a poskytnúť im zdravotnú starostlivosť. No ak nemáte priestory, kde to robiť a kde môžu ľudia žiť, nepomôže to,“ opakuje Berríos vždy, keď odpovedá na otázky o začiatku projektu Strecha pre Čile. Podľa neho až keď sa rodiny dostanú zo základného problému, kde prespať a kde sa ukryť pred zlým počasím a tráviť čas v súkromí, sú schopné začať sa vzdelávať či venovať sa remeslu.

Organizácia, pre ktorú ako dobrovoľníci pracujú najmä vysokoškolskí študenti, odvtedy postavila viac ako 30-tisíc malých núdzových domčekov. Projekt sa pod podobným menom Strecha pre moju krajinu sa rozšíril aj do pätnástich krajín po celej Latinskej Amerike. Celkovo postavila 45-tisíc príbytkov. Počet dobrovoľníkov zapojených do výroby prefabrikátov a výstavby dosiahol za tie roky dvestotisíc ľudí, každý rok sa do práce zapojí viac ako 20-tisíc ľudí.

Dobrovoľníci vyrábajú z dreva či iných materiálov základné časti domov (steny či podlahu), ktoré sa neskôr priamo na mieste montujú do kompletných stavieb.

Tu je niekoľko záberov zo stavby jedného z domov. Každý má osemnásť metrov štvorcových a stojí približne 1,5 tis. dolárov. Rodine, ktorej bude slúžiť, musí zaplatiť desať percent jeho ceny a podieľať sa na stavbe.

Prvá pomoc

Samotná stavba provizórnych domčekov je však iba úvodnou fázou riešenia problému chudoby. Rodiny, ktoré predtým žili väčšinou v slumoch, sa získaním domu začleňujú do programu celkového rozvoja. Ten pozostáva z poskytovania zdravotnej starostlivosti, vzdelávania či mikropôžičkových programov určených na naštartovanie malého remeselného podnikania. Dobrovoľníci ich učia pracovným návykom, základnej zdravotnej starostlivosti alebo ich učia čítať či počítať.

Úlohou tretej fázy projektu Strecha pre moju krajinu je z komunít obyvateľov domčekov vytvoriť fungujúce sociálne spoločenstvo. To im má umožniť rozvíjať spoločné projekty, využívať synergie spoločnej práce a vzájomne sa ťahať vopred. Napríklad spoločným budovaním trvalejších domov, výstavby základnej infraštruktúry. Fungujúca komunita je silnejšia, odolnejšia a bohatšia, tvrdí F. Berríos.

Okrem riešenia dlhodobých problémov slumov či bezdomovectva sa projekt začal využívať aj ako rýchla humanitárna pomoc pre regióny postihnuté živelnými pohromami. Organizácia už začala práce na ostrove Haiti, kde do štyroch rokoch plánuje vybudovať desaťtisíc základných domov. Podobný projekt plánuje organizácia aj pre zemetrasením postihnuté územie v Čile.

František Múčka
Foto: Wikimedia, Flickr

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás aj na Twitter.com/postoy.